Zmena živnosti na s.r.o.

ZMLUVA O VÝKONE FUNKCIE

2% daní

 

Tento článok sa zaoberá podrobnejším priblížením právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone funkcie konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a s tým súvisiacimi otázkami. Zameriava sa najmä na výhody a význam zmluvy o výkone funkcie v porovnaní s mandátnou zmluvou a s tým súvisiacou optimalizáciou odvodového zaťaženia spoločníkov a konateľov s.r.o. Na konci článku je možné objednať vzor zmluvy o výkone funkcie konateľa a/alebo spoločníka a vzor zápisnice z valného zhromaždenia.

Zmluva o výkone funkcie

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konateľ ako aj spoločník s.r.o. môžu svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie (niekedy sa ľudovo nazýva aj manažérska zmluva) alebo na základe mandátnej zmluvy (podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Mandátna zmluva sa aplikuje automaticky, ak zmluva o výkone funkcie nebola uzavretá, alebo bola uzavretá, no vyplýva z nej také určenie práv a povinností, že aj napriek tomu sa bude primerane spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 3. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia). Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť zmluvy o výkone funkcie.

Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu.

Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa a spoločníka s.r.o. bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv, resp. ani jeden z týchto režimov nezakladá pracovný pomer konateľa alebo spoločníka voči spoločnosti.

Pracovnoprávny vzťah konateľa a spoločníka s.r.o.

Výkon funkcie konateľa a ani spoločníka nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere. Konateľ spoločnosti, príp. jej iný orgán alebo spoločník môžu v rámci svojej funkcie zariaďovať len tie záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie. Teda spoločník môže riadiť a kontrolovať spoločnosť a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ako aj podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti, teda má pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Nie je podstatné, či konateľ je zároveň spoločníkom, alebo ide o osobu bez podielu na majetku spoločnosti. Vzťah medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, či konateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vždy považuje za obchodno-právny vzťah. Nejedná sa o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce. Avšak konateľ, resp. spoločník sa môže rozhodnúť, že bude popri tomto obchodno-právnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti bude popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, vodiča, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade bude mať popri zmluve o výkone funkcie alebo popri mandátnej zmluve uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, príp. môže so spoločnosťou uzatvoriť aj inú pracovnoprávnu zmluvu (napr. dohodu o vykonaní práce, alebo dohodu o pracovnej činnosti).

Medzi podnikateľmi býva veľmi obľúbená zmluva o výkone funkcie, podľa ktorej konateľ, resp. spoločník nebude odmeňovaný za výkon svojej funkcie (pod pojmom „odmena“ sa nemá na mysli „podiel na zisku“, čiže dividenda). Takáto zmluva sa zvykne často kombinovať s pracovným pomerom konateľa, resp. spoločníka, ktorý poberá od spoločnosti mzdu ako každý iný zamestnanec a zároveň má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, ktorá mu síce priznáva určité benefity, no odmena za výkon funkcie priamo dohodnutá nie je. Týmto spôsobom za neho spoločnosť platí odvody len zo zamestnania, ale z titulu funkcie konateľa, alebo spoločníka odvody neplatí.

Zmluva o výkone funkcie vs. mandátna zmluva

Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, resp. spoločníkom mandátnou zmluvou, alebo zmluvou o výkone funkcie, prikláňam sa k názoru, že vždy je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie.

Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy.

Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má konateľ alebo spoločník pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie).

V prípade nepeňažného plnenia, ktoré je v zmysle § 5 Zákona o dani z príjmov považované za príjem zo závislej činnosti a nepatrí do kategórie príjmu, ktorý je oslobodený od dane, alebo ktorý nie je predmetom dane, je takéto nepeňažné plnenie považované za príjem, ktorý je potrebné zdaniť a ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Tip 1: Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať konateľovi alebo spoločníkovi nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (konateľa, resp. spoločníka). Odmena je jednou z jej podstatných obsahových náležitostí a preto ak má spoločnosť v pláne napríklad počas prvých mesiacov fungovania tento prvok vylúčiť, mandátna zmluva nie je vhodným právnym základom.

Tip 2: Pre tých ktorí sú konateľmi alebo spoločníkmi s.r.o. a nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú úplne minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 10 Eur alebo 50 Eur mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje), v čoho dôsledku Vás budú stáť celkové odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne menej peňazí, ako keby ste si mali platiť len povinné zdravotné poistenie vo výške 60,06 Eur ako samoplatcovia. Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi alebo spoločníkovi s.r.o. s takto nízkym príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu.

Zmluva o výkone funkcie konateľa vs. zmluva o výkone funkcie spoločníka

Zmluva o výkone funkcie sa vzťahuje na všetkých členov orgánov obchodných spoločností, teda napr. na členov štatutárneho orgánu s.r.o. (konateľov), členov dozornej rady s.r.o. a taktiež na spoločníkov s.r.o.. V bežnej podnikateľskej praxi sa najčastejšie stretávame so zmluvou o výkone funkcie konateľa, avšak zmluva o výkone funkcie nie je obmedzená iba na vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, ale týka sa aj jednotlivého spoločníka s.r.o. a to aj takého, ktorý je štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti. Spoločník má v spoločnosti rozhodujúce postavenie. Môže sa sám podieľať na podnikateľskej činnosti spoločnosti, alebo môže túto činnosť ovplyvňovať iba svojimi rozhodnutiami. Je však potrebné poznamenať, že s týmto postavením je spojená aj určitá zodpovednosť. Spoločník má vo všeobecnosti iné práva a povinnosti ako konateľ s.r.o.. Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba. Na rozdiel od toho spoločníkom môže byť fyzická, ako aj iná právnická osoba. Konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ale má pritom pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti, teda podieľa sa na obchodnom vedení spoločnosti. Spoločník zas môže riadiť a kontrolovať spoločnosť, pričom tieto práva vykonáva na valnom zhromaždení, v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve/zakladateľskej listine, prípadne v stanovách.

V prípade zmluvy o výkone funkcie je teda potrebné odlišovať, či túto zmluvu spoločnosť uzatvára s konateľom alebo so spoločníkom s.r.o., pretože od toho sa bude odvíjať aj obsah zmluvy.

Odvodové povinnosti vs. nárok na odmenu

V praxi sa možno často stretnúť so situáciou, v ktorej funkciu konateľa s.r.o. a aj spoločníka s.r.o. vykonáva tá istá osoba, pričom funkciu konateľa a aj funkciu spoločníka s.r.o. vykonáva bez nároku na odmenu. Takýto konateľ a takýto spoločník nemá z titulu svojej funkcie povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie, a v niektorých prípadoch ani na zdravotné poistenie (ak konateľ alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nie je popri tom nikde zamestnaný a nie je ani SZČO alebo poistencom štátu, na účely povinného zdravotného poistenia sa musí stať samo-platiteľom, čo v praxi znamená to isté ako dobrovoľne nezamestnaná osoba).

Ak by táto osoba nemala so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom s.r.o. ako aj na vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom s.r.o. by sa primerane uplatnili ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Preto ak je spoločník zároveň konateľom spoločnosti a nemá záujem, aby sa jeho vzťah so spoločnosťou spravoval ustanoveniami o mandátnej zmluve (ktorá je zo zákona odplatná), je vhodné, aby uzatvoril zvlášť zmluvu o výkone funkcie spoločníka a zvlášť zmluvu o výkone funkcie konateľa s.r.o.,ktoré musia byť schválené valným zhromaždením.

Môže nastať aj taká situácia, že spoločník s.r.o., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, bude ako spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, ale ako konateľ bude za výkon svojej funkcie poberať odmenu v nejakej určenej výške. V takom prípade by mal ako spoločník uzatvoriť so spoločnosťou písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude zakotvené, že výkon funkcie spoločníka je bezodplatný a ako konateľ by mal uzatvoriť ďalšiu zmluvu, v ktorej bude dohodnutá výška odmeny za výkon funkcie konateľa (keďže ako konateľ bude poberať odmenu, môže si vybrať, či uzatvorí odplatnú písomnú zmluvu o výkone funkcie, alebo mandátnu zmluvu, ktorá môže byť písomná, ale aj ústna).

Pre doplnenie: Zákon nestanovuje žiadnu sankciu, ak konateľ a/alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nemá pritom uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu (ide vtedy o prípad, keď sa na takýto vzťah primerane aplikuje ústna mandátna zmluva). Avšak aj napriek tomu, že zákon sankciu nestanovuje, pri absencii písomnej zmluvy je odplatnosť patrná a preto je vhodné, aby mal konateľ a/alebo spoločník s.r.o., ktorý chce vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude bezodplatnosť výslovne zakotvená. Zmluva o výkone funkcie bude mať význam v prípade preukázania skutočnosti, že žiadny nárok na odmenu nevznikol (a teda nevznikla ani prihlasovacia a odvodová povinnosť do sociálnej poisťovne a príp. ani do zdravotnej poisťovne).

Adresa:

Národná trieda 26
040 01 Košice

Tel.:

0915 893 477

Email:

info@efinance.sk

15
Spokojných klientov

Odoberanie noviniek e-mailom

Chcete byť informovaní o akciách a zľavách medzi prvými? Stačí zadať e-mailovú adresu.

Prechod zo živnosti SZČO na s.r.o. – postup ako na to

Prechod zo zivnosti na s.r.o.

Prechod zo živnosti na s.r.o. možno rozdeliť do 4 krokov. Na úvod je potrebné uviesť, že samotný prechod zo živnosti na s.r.o. nie je zmenou právnej formy, takže niečo ako transformácia živností SZČO na jednoosobovú sro neexistuje. Pôvodná živnosť a novozaložená s.r.o. sú totiž samostatnými a rozdielnymi právnymi subjektmi. Ak sa živnostník rozhodne pre takýto prechod, znamená to prakticky založenie novej s.r.o. a následne zrušenie jeho živnosti.  Ako to teda so samotným „prechodom“ zo živnosti na eseročku je?

e táto právna forma vyžaduje iba veľmi jednoduchú štruktúru orgánov a v porovnaní napríklad s nadáciou nevyžaduje ani vytvorenie základného imania, ani vymenovanie kontrolných orgánov v podobe dozornej rady.

Tento postup obsahuje:

  1. KROK: Založenie s.r.o.
  2. KROK: Prechod práv a povinností zo živnosti na s.r.o.
  3. KROK: Zrušenie (pozastavenie) živnosti
  4. KROK: Povinnosti po zrušení živnosti

1. Založenie s.r.o.

Samotný postup založenia s.r.o. je veľmi rýchly no pomerne zložitý. Prvým krokom je výber obchodného mena spoločnosti, jej sídla a predmetov podnikania. Ďalej nasleduje vypracovanie zakladateľských dokumentov a ich podpis. Na základe týchto dokumentov sa podáva ohlásenie živnosti pre novú s.r.o.. Po vydaní živnostenského listu sa podáva návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra. . Ak zveríte celý proces založenia sro špecializovanej firme (naša spoločnosť je jednou z nich), celý proces vybavia za Vás a dokážu Vám na procese vzniku firmy ušetriť nemalé peniaze.

2. Prevod prípadného majetku a zmluvných vzťahov

Ak sa živnosť SZČO prevádzkovala jednoduchším spôsobom, t.j. ak živnostník nemal majetok ani záväzky alebo zmluvné vzťahy, tento krok je možné vynechať. Po vzniku novej s.r.o. je však potrebné všetky zmluvné vzťahy pôvodnej živnosti previesť na novozaloženú spoločnosť a to najčastejšie na základe zmluvy alebo dodatkom k pôvodnej zmluve. Prípadný hmotný a nehmotný majetok pôvodnej firmy živnostníka je potrebné vyradiť pre účely odpisov a dane z príjmov a v novej spoločnosti zas rovnako správne zaradiť. 

Komplexným riešením na prevod práv a povinností môže byť aj uzavretie zmluvy o predaji podniku podľa § 476 Obchodného zákonníka. Touto zmluvou sa totiž prevádzajú všetky veci, iné práva a iné majetkové hodnoty (vrátane duševného vlastníctva), ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku. Nová eseročka teda nadobudne všetok majetok, práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje a to aj pracovnoprávne vzťahy k zamestnancom. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú najmä dohoda o prevode vlastníctva k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, prevzatie záväzkov z predávajúceho na kupujúceho a kúpna cena. Zmluva musí byť písomná a podpisy oboch zmluvných strán musia byť úradne overené.

3. Zrušenie (pozastavenie) živnosti SZČO

Pri prechode je po vzniku s.r.o. potrebné zrušiť alebo pozastaviť živnosť SZČO. Zrušiť živnosť je možné podaním tlačiva na odbor živnostenského podnikania miestne príslušného obvodného úradu. Týmto tlačivom je Oznámenie o ukončení podnikania (vzor možno nájsť na stránke Ministerstva vnútra TU). V tlačive sa uvedú údaje na živnostníka a tiež dátum ukončenia podnikania, teda deň, ku ktorému sa živnosť ruší a po ktorom už nie je možné na pôvodnú živnosť podnikať. Ak sa neuvedie neskorší dátum ukončenia podnikania, živnosť zanikne dňom oznámenia nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania príslušnému obvodnému úradu. O ukončení podnikania vydá živnostenský úrad potvrdenie a vymaže živnostníka zo živnostenského registra.

Druhou možnosťou je prerušenie resp. pozastavenie živnosti. Postup je podobný ako pri zrušení živnosti, podáva sa Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, kde živnostník uvedie, na aké obdobie si želá pozastaviť živnosť (od 6 mesiacov do 3 rokov). Pozastavenie sa spoplatňuje správnym poplatkov vo výške 4€, v prípade elektronického podania polovičnou výškou, teda 2€. Účinky pozastavenia nastupujú dňom oznámenia pozastavenia živnostenskému úradu alebo dňom uvedeným v oznámení a pozastavenie sa vyznačí v živnostenskom registri. Živnostník, ktorý má pozastavenú živnosť, je vo vzťahu k daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni v takom postavení, ako by mal živnosť zrušenú. Zrušenie resp. pozastavenie živnosti Vám vieme taktiež vybaviť a vďaka tomu sa nemusíte zdržiavať na úradoch. 

4. Povinnosti po zrušení živnosti

Živnostenský úrad oznámi ukončenie živnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni. Následne musí sám živnostník do 15 dní od ukončenia podnikania vrátiť Daňovému úradu osvedčenie o registrácii – kartičku s DIČ. Ak ju náhodou stratil, stačí ju nahradiť čestným vyhlásením o strate. Ak bol registrovaný aj na DPH či daň z motorového vozidla, je taktiež potrebné odhlásiť sa. V Sociálnej poisťovni sa živnostník musí z povinného poistenia odhlásiť sám, vyplnením a podaním tlačiva Registračný list fyzickej osoby

adult-beard-blur-842567

Podmienky registrácie na dve percentá z dane pre organizáciu

 

2% daní

V tomto článku uvádzame základné  podmienky, ktoré musí právnická osoba splniť, aby sa mohla stať prijímateľom dvoch percent dane z príjmu fyzických či právnických osôb. Pre čitateľov, ktorí svoju organizáciu ešte nemajú založenú, uvádzame aj praktické príklady, kedy musia svoju organizáciu (občianske združenie, nadáciu, neziskovú organizáciu a iné) založiť, aby sa mohli stať prijímateľom dvoch percent v najbližšom možnom období.

Mám založiť občianske združenie, nadáciu alebo neziskovú organizáciu?
Ako úplne prvý krok je potrebné založiť vhodný právny subjekt. Najčastejšie ide o občianske združenie, avšak vhodnou alternatívou môžu byť aj nadácie, či neziskové organizácie. Pre ľahšie spravovanie právnickej osoby do budúcna je však podľa nášho názoru najvhodnejšie občianske združenie. Práve táto právna forma vyžaduje iba veľmi jednoduchú štruktúru orgánov a v porovnaní napríklad s nadáciou nevyžaduje ani vytvorenie základného imania, ani vymenovanie kontrolných orgánov v podobe dozornej rady.

Kto sa môže stať príjemcom 2% z dane?
–      občianske združenie
–      nadácia
–      neinvestičný fond
–      nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby
–      účelové zriadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti
–      organizácia s medzinárodným prvkom
–      Slovenský Červený kríž
–      subjekty výskumu a vývoja
–      Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy

Kedy najneskôr založiť organizáciu, aby mohla prijať 2%
Ak sa organizácia chce stať prijímateľom 2% z dane, predpokladom je, že sa musí zaregistrovať do zoznamu prijímateľov u ktoréhokoľvek notára na území SR. Základnou podmienkou registrácie do zoznamu príjemcov je, aby tento potenciálny prijímateľ na príslušný rok existoval už v kalendárnom roku pred rokom registrácie na prijímanie 2% z dane.

Registračné obdobie u notára je každoročne od 1. septembra do 15. decembra príslušného roka. Ak chce byť právnická osoba registrovaná ako prijímateľ každý rok, je nevyhnuté registrovať sa do zoznamu prijímateľov osobitne každý rok.

Príklad č. 1:
Ak sa chce v roku 2018 občianske združenie (resp. nadácia, nezisková organizácia alebo iný subjekt) registrovať do Zoznamu prijímateľov 2% z dane na rok 2019, muselo občianske združenie vzniknúť už v roku 2014 alebo skôr a požiadať o registráciu do zoznamu príjemcov dvoch percent u notára v priebehu septembra až 15. decembra 2018.

Príklad č. 2:
Ak občianske združenie vzniklo v priebehu roka 2018 a chce sa stať prijímateľom 2% z dane, o registráciu do zoznamu príjemcov 2% bude môcť požiadať najskôr až v septembri 2018 na rok 2019.

Ďalšie podmienky registrácie k príjmu 2% z dane

Registráciu k príjmu dvoch percent z dane vykonáva notár vo forme notárskej zápisnice, čím osvedčuje splnenie zákonných podmienok na registráciu. Registrácia u notára stojí okolo 60 €, konkrétna suma závisí od počtu overovaných listín a požadovaného počtu odpisov. Štatutárny orgán príslušnej organizácie notárovi predloží:

  1. rozhodnutie o registrácii, vrátane potvrdenia o pridelení IČO (prijímateľ dvoch percent musel vzniknúť už v kalendárnom roku pred rokom registrácie na prijímanie 2%)
  2. Stanovy, Štatút alebo iný dokument, ktorým sa organizácia riadi a z ktorého je zrejmý predmet činnosti organizácie (predmet činnosti musí byť v súlade s § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmu)
  3. potvrdenie od Sociálnej poisťovne nie staršie ako 30 dní o tom, že organizácia nemá nedoplatky
  4. potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne nie staršie ako 30 dní o tom, že organizácia nemá nedoplatky. Predmetné potvrdenie je potrebné od všetkých zdravotných poisťovní svojich zamestnancov, avšak ak organizácia nemá zamestnancov, toto potvrdenie sa nepredkladá.
  5. potvrdenie  z banky o vedení účtu nie staršie ako 30 dní (POZOR: predloženie výpisu z účtu nepostačuje).
    Potvrdenie z daňového úradu sa NEVYŽADUJE !

Nech sa už rozhodnete pre akúkoľvek právnu formu pre príjem dvoch percent, naša spoločnosť vie zabezpečiť rýchlo a bez starostí aj založenie občianskeho združenia, aj nadácie alebo neziskovej organizácie.